Židovské
kultúrne dedičstvo
na Slovensku

Online portál

Databáza židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku

Databáza je verejne prístupný online zdroj, ktorý prezentuje bohatú materiálnu kultúru slovenskej židovskej komunity. Prostredníctvom databázy získate informácie o synagógach a ďalších pamiatkach, cintorínoch, judaikách a archívnych materiáloch zo zbierok rôznych inštitúcií a súkromných zberateľov.

Je výstupom našej dlhoročnej výskumnej a dokumentačnej činnosti. Tento projekt však bude v nasledujúcich rokoch pokračovať a bude systematicky rozširovaný a dopĺňaný.

Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva

Kultúrna cesta je sieť spájajúca a propagujúca najvýznamnejšie pamiatky židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku. Začleňuje ich do národných a lokálnych kultúrnych, vzdelávacích a turistických kontextov. Naša kultúrna cesta zahŕňa vzácne budovy synagóg: niektoré dodnes slúžia ako miesta židovských bohoslužieb, zatiaľ čo iné sa dnes využívajú na kultúrne účely.

Súčasťou je aj niekoľko historických židovských cintorínov, ako aj dve židovské múzeá. Cesta je slovenským členom siete Európskych ciest židovského kultúrneho dedičstva, ktorá je držiteľom certifikácie „Kultúrna cesta Rady Európy“.

Zobraziť viac

Slovenská cesta židovského dedičstva v súčasnosti zahŕňa 26 objektov, ktoré sa nachádzajú vo všetkých regiónoch Slovenska od Bratislavy po Bardejov. Náš projekt je inovatívnou marketingovou iniciatívou kultúrneho turizmu, ktorého cieľom je prezentovať bohaté židovské kultúrne dedičstvo na Slovensku lokálnemu aj medzinárodnému publiku, židovským aj nežidovským, religióznym a sekulárnym záujemcom, individuálnym návštevníkom, ako aj profesionálom v turizme. Nie všetky synagógy alebo pamiatky židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku sú súčasťou Cesty: niektoré sa rozhodli, že nebudú súčasťou projektu, zatiaľ čo iné nespĺňajú formálne kritériá, ako je umožnenie vstupu návštevníkom alebo aktívna spolupráca. Náš projekt je neziskový, nie sme turistická agentúra ani cestovný itinerár na webe. Predstavujeme sieť aktívnych ľudí a organizácií, ktoré udržiavajú synagógy a iné vzácne miesta, aby zachovali mozaiky pamäti na bohatú židovskú minulosť Slovenska pre budúce generácie.

Na Slovensku je 104 zachovaných synagóg a židovských modlitební a naša Cesta zahŕňa reprezentatívny výber rôznych typov, historických období, slohov, náboženských obcí a súčasných využití. Najstaršími stavbami sú dve vzácne deväť-klenbové synagógy zo začiatku 19. storočia v Stupave a v Bardejove. Bardejovská je súčasťou unikátneho komplexu židovských komunálnych budov, ktorý zahŕňa bet midraš a mikve (rituálny kúpeľ), vzácnu pamiatku lokality Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Niektoré synagógy patrili neologickej komunite (napr. nová synagóga v Žiline), niektoré boli ortodoxné (napr. synagóga v Prešove), pričom existovali aj takzvané komunity status quo ante (napr. bývalá synagóga v Trnave, kde sa dnes nachádza výstavný priestor Galérie Jána Koniareka). V Trnave sa nachádza aj starostlivo zrekonštruovaná bývalá ortodoxná synagóga, ktorá dnes slúži ako kaviareň.

Maurský štýl reprezentujú výpravný interiér prešovskej ortodoxnej synagógy a atraktívna synagóga v Malackách, kým synagóga status quo ante v Trnave je vynikajúcim príkladom neorománskeho štýlu. Posledné dve synagógy navrhli špecialisti na architektúru viedenských synagóg, architekti Wilhelm Stiassny (Malacky) a Jakob Gartner (Trnava). Zachovali sa všetky tri slovenské realizácie synagóg od plodného budapeštianskeho architekta Leopolda (Lipóta) Baumhorna: v Nitre, Lučenci a Liptovskom Mikuláši, kde po ničivom požiari v roku 1906 prestaval staršiu klasicistickú synagógu. Košické synagógy sú svedectvom významnej a prosperujúcej židovskej komunity, ktorá bola pred holokaustom neoddeliteľnou súčasťou obyvateľstva mesta. Podobným dôkazom kľúčovej úlohy židovskej komunity na východnom Slovensku je aj intímny štiblach (modlitebňa) Chevry bikur cholim v Bardejove, ktorý sa zachoval s pôvodným interiérom, zvitkom Tóry a hebrejskými knihami.

Viaceré zo synagóg kultúrnej cesty dodnes využívajú ich obce na židovské bohoslužby – v Bratislave, Nových Zámkoch a Prešove. V synagóge v Šuranoch je dnes mestské múzeum a synagógy v Šahách a Leviciach sa využívajú ako priestory na kultúrne podujatia. Šamorínska synagóga je centrom súčasného umenia, no vzhľadom na blízkosť Bratislavy sa využíva aj na židovské rodinné akcie (bar/bat micvy a sobáše). Súčasťou unikátneho areálu Menházu v Komárne je neogotická synagóga, ktorá bola modlitebňou bývalého židovského starobinca domu a dnes slúži ako aktívne židovské komunitné centrum v tomto meste na slovensko-maďarskej hranici. Trenčín bude v roku 2026 Európskym hlavným mestom kultúry a tunajšia synagóga v súčasnosti prechádza náročnou obnovou, aby sa mohla zapojiť do tohto prestížneho kultúrneho podujatia.

Súčasťou Cesty sú tri cintoríny. Cintoríny v Spišskej Novej Vsi a Banskej Štiavnici (pamiatka v lokalite Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO) sú však osobitným príkladom vďaka vzdelávacím aktivitám miestnych pedagógov a občianskych združení. V neposlednom rade je to Pamätník Chatama Sofera v Bratislave, architektonicky výnimočný areál ukrývajúci zvyšky židovského cintorína zničeného v rokoch 1943-1944, kde je pochovaný slávny rabín Chatam Sofer a ďalší významní židovskí učenci. Areál je jedným z najvýznamnejších židovských pútnických miest v Európe.

Židovské múzeá a expozície judaík

Na Slovensku je veľa zaujímavých múzeí výstav so špecializáciou na židovské kultúrne dedičstvo. V Bratislave sú dve židovské múzeá. Židovské komunitné múzeum, založené v roku 2012, má stálu expozíciu v priestoroch bývalej ženskej galérie synagógy na Heydukovej ulici, jedinej zachovanej synagógy v Bratislave. Múzeum židovskej kultúry, je špecializovaným múzeom Slovenského národného múzea, ktoré vzniklo v roku 1993 a sídli na Židovskej ulici v Bratislave. Múzeum má aj stálu expozíciu judaík v ortodoxnej synagóge v Prešove. Táto zbierka dnes patrí Židovskej náboženskej obci Prešov a zhromaždil ju medzivojnový Židovský muzeálny spolok, ktorý v roku 1928 založil prvé židovské múzeum na Slovensku v Prešove. Okrem nich sú malé výstavy judaík v Žiline, Košiciach a Komárne a ďalšia sa pripravuje pre synagógu v Trenčíne.

Jewish Community Museum

Eugen Bárkány

Eugen Bárkány (1885 – 1967) bol stavebný inžinier a úspešný stavebný podnikateľ v Prešove. Vášnivý zberateľ sa v roku 1928 stal zakladajúcim predsedom prvého Židovského múzea na Slovensku, založeného v jeho meste. Vďaka Bárkáynovej horlivosti zhromaždil múzejný spolok úžasnú zbierku judaík z miestnych židovských komunít. Počas druhej svetovej vojny bol Bárkány predsedom prešovskej neologickej židovskej obce, kým v roku 1942 neutiekol s manželkou do Budapešti, kde sa skrývali pod falošnou identitou. V roku 1945 sa manželia Bárkányovci vrátili do Prešova, odkiaľ boli v roku 1951 komunistickým režimom vysídlení z politických dôvodov. Zbierku judaík múzea Bárkány deponoval do Štátneho židovského múzea v Prahe, kde zostala až do roku 1993.

Bárkányovci sa v roku 1955 usadili v Bratislave, kde Eugen pokračoval v práci pre Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku, pre Štátne židovské múzeum v Prahe a Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti – dokumentoval židovské kultúrne dedičstvo na Slovensku. Bárkány počas svojich bratislavských rokov zhromaždil druhú zbierku judaík v miestnosti v bývalej neologickej synagóge, kde spolu so ŽNO Bratislava plánovali založiť nové Židovské múzeum. Táto vízia sa naplnila až v roku 2012, vyše 40 rokov po Bárkányovej smrti, keď vzniklo Židovské komunitné múzeum.