Trnava, Synagóga status quo ante

Židovská obec status quo ante si dala postaviť synagógu v roku 1897 podľa návrhov architekta Jakoba Gartnera (1861 – 1921), významného viedenského špecialistu na synagógy. Budova z charakteristického neomietnutého tehlového muriva s dvojvežovým priečelím sa nachádza v historickom centre mesta. Modlitebný priestor je bazilikálne trojlodie so ženskou galériou, ktorú nesú liatinové stĺpy. Synagógu v rokoch 2015 – 2016 obnovil jej vlastník – Trnavský samosprávny kraj. Budova slúži od roku 1994 ako Centrum súčasného umenia Galérie Jána Koniareka v Trnave. Pred synagógou stojí pamätník holokaustu postavený podľa návrhu architekta Artúra Szalatnaia-Slatinského (1891 – 1961). Menšia ortodoxná synagóga stojí neďaleko a slúži ako kaviareň.

Trnava bola v stredoveku významným centrom židovského života a jej rabín Izák Tyrnau patril k popredným židovským učencom v regióne. Po falošnom obvinení z rituálnej vraždy a vyhnaní židovského obyvateľstva v roku 1539 nesmeli židia niekoľko storočí vstúpiť na územie mesta. Až v roku 1717 dosiahol Šimon Michael z bratislavskej židovskej obce dohodu s mestom Trnava, ktorá umožňovala židom prechádzať cez mesto za poplatok. V druhej polovici 19. storočia sa pod vplyvom politických zmien Trnava otvorila židovskému osídleniu a v roku 1930 mala 2728 židovských obyvateľov, ktorí patrili k ortodoxnej a status quo ante komunite. Väčšina z nich zahynula počas holokaustu a dnes už v meste nepôsobí aktívna židovská obec.