Šamorín, Synagóga

Synagóga sa zachovala vo svojom pôvodnom architektonickom prostredí spolu s bývalou židovskou školou a inými objektmi zaniknutej židovskej obce. Synagóga sa dvakrát vyhla zničeniu. Nemecká armáda, ktorá ju používala ako muničný sklad, ju pôvodne plánovala pred ústupom v roku 1945 vyhodiť do povetria. Synagóga stála opustená v deväťdesiatych rokoch 20. storočia, keď ju druhýkrát zachránili pred demoláciou manželia Csaba a Suzanne Kissovci a začali s jej obnovou. Založili v nej progresívne centrum súčasného umenia – At Home Gallery, ktoré vďaka rôznym hudobným, literárnym a výtvarným podujatiam slúži ako centrum pre medzinárodný multikultúrny dialóg. V roku 2000 navštívila synagógu počas výstavy tibetských mníchov Jeho Svätosť tibetský dalajláma. Čiastočne obnovený interiér synagógy sa využíva aj ako miesto židovských rodinných akcií.

Židia sa nesmeli usadiť v meste Šamorín, preto sa usídlili v blízkom Mliečne, odkiaľ dochádzali za obchodom do Šamorína. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia založili organizovanú židovskú obec. V roku 1912 si komunita postavila novú synagógu vo východnej časti mesta. V roku 1930 mala židovská obec 318 členov. V rokoch 1938 – 1945 sa Šamorín nachádzal na území, ktoré okupovalo horthyovské Maďarsko. 16. apríla 1944 vzniklo okolo synagógy geto, kam sústredili židovských obyvateľov z mesta i okolia. Po šiestich týždňoch ich odviezli do Dunajskej Stredy a odtiaľ deportovali do koncentračného tábora Auschwitz. Po vojne síce obnovili činnosť malej židovskej obce, ale zanikla v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Dnes v Šamoríne nežijú žiadni židovskí obyvatelia.