Nové Zámky, Synagóga

Na východnej strane niekdajšej pevnosti sa zachovala ortodoxná synagóga, ktorá dodnes slúži na liturgické účely. V susedstve synagógy stojí aj bývalá škola, ktorá sa dnes využíva ako komunitné centrum. Jednoduchý neorománsky objekt synagógy s trojosovou fasádou si v interiéri uchoval pôvodný inventár, bimu situovanú presne v strede hlavnej modlitebne a ženskú galériu podopieranú liatinovými stĺpmi. Synagóga je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta a jej fasádu zvýrazňuje nočná iluminácia. V roku 1999 umiestnila židovská obec 19 tabúľ s menami 2300 obetí holokaustu na steny v zadnej časti hlavnej sály synagógy. Jedna tabuľa je venovaná pamiatke švédskeho diplomata Raoula Wallenberga, ktorý zachránil tisíce židov v Budapešti. V parčíku vedľa synagógy bol z iniciatívy mesta postavený pamätník holokaustu.

Do roku 1840 platil pre židov zákaz vstupu do mesta. Neskôr mohli síce obchodovať na trhu v priebehu dňa, ale nesmeli zostať v meste nocovať. Po tom, ako bol tento zákaz zrušený, sa židovské osídlenie rozvíjalo rýchlo a už v roku 1869 žilo v meste 1205 židov. V začiatkoch patrili židia k rabinátu v Šuranoch. Neskôr sa však komunita pripojila k neologickej vetve judaizmu a vzťahy so šurianskym rabinátom ochladli. Menšia časť komunity sa rozhodla oddeliť od neológov, a preto si v roku 1880 postavila vlastnú ortodoxnú synagógu. V roku 1938, keď boli Nové Zámky okupované horthyovským Maďarskom, žilo v meste 2500 židov. Nacisti tu v roku 1944 vytvorili geto, z ktorého boli v dňoch 10. – 12. júna 1944 židia deportovaní do Auschwitzu. Počas druhej svetovej vojny bola neologická synagóga silne poškodená po bombardovaní, neskôr ju zbúrali.