Banská Štiavnica, Cintorín

Židovský cintorín patrí mestu a bol obnovený predovšetkým vďaka iniciatíve miestnej aktivistky Beaty Ruckschloss Nemcovej. Cintorín sa rozprestiera na malebnom úpätí svahu pod Novým zámkom. Náhrobné kamene sú prevažne jednoduché s nápismi v nemčine a hebrejčine, ale nájdu sa aj slovenské a maďarské. Súčasťou cintorína a zároveň jeho dominantou je dom smútku v maurskom slohu s výraznou kupolou. Pôvodne slúžil ako vstupný objekt a zároveň pohrebná ceremoniálna hala. Dlhé roky nezáujmu a chátrania spôsobili, že bolo potrebné vyvinúť veľa úsilia na kompletnú rekonštrukciu tohto objektu. Cintorín je integrálnou súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Banská Štiavnica bola významným banským mestom a židia mali zakázané sa tu usadiť až do roku 1859, keď bol tento zákaz zrušený. Organizovaná židovská obec vznikla koncom sedemdesiatych rokov 19. storočia a prihlásila sa k neologickému smeru. Židia, prevažne obchodníci, ktorí sa usadili v meste, sa veľmi dobre integrovali s nemecky hovoriacim obyvateľstvom. Bolo medzi nimi aj päť lekárov, štyria právnici, dvaja lekárnici a traja inžinieri. V roku 1887 založili židovskú školu a v roku 1893 postavili elegantnú synagógu v centre mesta. V medzivojnovom období patrila židovská obec k rabinátu v Banskej Bystrici, neskôr vo Zvolene. Pred druhou svetovou vojnou žilo v meste vyše 400 židov. Budova bývalej synagógy stojí na Novozámockej ulici a po jej obnove sa využíva ako pivovar.